Úvod Reporty Jana Blahová

Jana Blahová

97
ZDIEĽAŤ

JANA BLAHOVÁ

V zimnou semestri akademického roka 2015/2016 som sa zúčastnila Erasmus+ mobility. Ako prijímajúcu inštitúciu som si zvolila Univerzitu Karlovu v Prahe, kde som navštevovala Ústav etnológie na Filozofickej fakulte. Univerzitu som si vybrala hlavne kvôli tomu, že mi prišla ako najlepšie možné rozhodnutie v rámci našich katedrových bilaterálnych dohôd a jej najlepšiemu hodnoteniu v rámci Českej Republiky. Ďalším motívom, bolo to, že som si chcela vyskúšať, aké to je študovať na inej univerzite a to, že to bola práve Karlova univerzita, bolo len ako bonus, ktorý sa bude dobre vynímať v mojom životopise. Tak isto som chcela vyskúšať aké študijné metódy používajú iné univerzity a v čom sa odlišujú od mojej domovskej univerzity.

Prvé dni pobytu v Prahe sa niesli v orientačnom duchu, kedy som sa zoznámila s chodom univerzity a všetkými potrebnými vecami týkajúcich sa výberu a zápisu predmetov. Prvý deň bol maximálne náročný. Po niekoľko hodinovom čakaní, som sa konečne dostala na radu, kde mi bol daný papier s inštrukciami ako postupovať pri zapisovaní predmetov a kde si mám vybaviť študentskú kartu. Po zahájení zimného semestra som začala navštevovať vybrané prednášky, ktoré som si vybrala zo širokej a pestrej škály. Z množstva predmetov som sa snažila zapísať si predmety, ktorý by mi uznali aj na domovskej katedre. Nakoľko minulý rok zrušili v Ústave množstvo zhodných predmetov, podarilo sa mi zapísať si aspoň dva rovnaké.
Hodnota prednášok bola vždy veľmi kvalitná a všetky predmety, ktoré som absolvovala boli na vysokej úrovni. Na niektorých prednáškach, ktoré som sa rozhodla navštevovať „dobrovoľne“ boli veľmi prekvapení, že ich chcem navštevovať nepovinne.

Pôvodne som si myslela, že s dopravou nebudem mať žiaden problém, názvy ulíc a zástaviek boli písané v češtine, s ktorou Slováci všeobecne nemajú problém. Avšak zorientovať sa v novom teréne a nájsť vytýčené miesta sa niekedy niesli v duchu maximálnej dezorientácie a zúfalstva, keďže väčšinu ľudí, ktorých som si vytypovala a pýtala sa ich na správnu cestu mi nevedeli poradiť alebo neboli z Prahy. S občasným zablúdením a chvíľkovým meškaním však všetko vždy dobre dopadlo, a človek aspoň nájde, spozná, a prejde rôzne pekné uličky a iné zaujímavé miesta.

Študentský život v Prahe som si užila naplno. Navštívila som cykly prednášok, ktoré organizoval spolok študentov PAKET. Mala som možnosť vidieť ako funguje katedrový život a čo robia aktívni študenti mimo prednášok. V rámci spolku PAKET si študenti z vlastnej iniciatívy organizujú rôzne besedy, prednášky, delia sa o svoje výskumy a riešia rôzne problémy. Z ich iniciatívy sa organizoval aj cyklus prednášok/debát čo je to etnológia, antropológia a folkloristika. V marci sa každý týždeň vo štvrtok po škole stretli študenti s profesormi v jednej miestnosti, kde jeden z doktorandov prečítal diskusný príspevok na danú tému a začala diskusia na danú tému. Na záver mesiaca, posledné štvrtkové popoludnie patrilo vyhodnoteniu a záverom na spomínané diskusie. Spolok taktiež organizoval aj cyklus prednášok amerického antropológa českého pôvodu Leopolda J. Pospíšila.

Za celý môj pobyt v Prahe som navštívila množstvo pražských pamiatok a skoro každodenné som využívala príležitosti ponúkané mestom a univerzitou či už to bolo v podobe koncertov, prednášok, divadelných predstavení alebo rôznych posedení. S veľkou radosťou som navštevovala aj prednášky etnologického centra Etnomir.
Skoro každodenne som chodila do školy cez najnavštevovanejšie miesto v Prahe – Staroměstské náměstí, odkiaľ som do školy už nemala ďaleko. Sídlo Ústavu etnológie nebolo v hlavnej budove na náměstí J. Palacha, ale na Celetnej ulici, kde sa každodenne zdržiavalo množstvo turistov, takže z minútovej cesty sa niekedy stala aj niekoľko minútová.

So spolužiačkou s ktorou som bola v Prahe sme pravidelne navštevovali našu obľúbenú kaviarničku My raw café. Skoro každý týždeň sme si užívali trhovú atmosféru na rôznych pražských námestiach, kde sme mali možnosť vybrať a nakúpiť si z množstva druha ovocia a zeleniny, ale aj iné produkty rôzneho druhu napríklad rôzne bylinky, rezané kvety, koláče, výrobky z mlieka…
Náš deň začínal ranným behom za našou kolejou, v Břevnovskej záhrade, nasledovala sprcha, raňajky, cesta do školy, deň v škole s rôznymi zaujímavými prednáškami, poobede prechádzka na trhu či v niektorých z parkov, návšteva niektorej z pražských pamiatok večerná prednáška (mimo školy na rôzne témy) večerné posedenie v záhrade, posedenie so spolužiačkami. Dni boli veľmi rozdielne aj keď niektoré sa viac menej dosť podobali.

Počas erazmusu v Prahe som mala možnosť spoznať nových vyučujúcich, nové metódy učenia či nové pohľady na vybranú problematiku. Prednášajúci boli veľmi milí, na každej prednáške, ktorú som navštívila z nich vyžaroval záujem a ochota naučiť študentov čo najviac. Všetky skúšky prebiehali v priateľskom duchu, aj keď som mala stresy, na skúšku som šla s tým, že som vedela, že ju spravím a že ma nikto nepotopí. Jednoducho keď profesori a ostatní vyučujúci videli, že študent vie, skúšku mu dali.
Vždy na konci semestra sa konalo posedenie vyučujúcich so študentmi. Na konci letného semestra, keď som sa takého posedenia zúčastnila, som si uvedomila, že vyučujúci so študentmi majú oveľa lepšie vzťahy ako na našej univerzite a majú s nimi skôr priateľskejší vzťah ako profesionálny.

Pobyt v Prahe mi bol veľmi prospešný po mnohých stránkach. Jednak ma naučil väčšej starostlivosti a zodpovednosti, ale, taktiež som mala možnosť nahliadnuť a pozorovať správanie sa Čechov v rôznych situáciách a tak isto postupne odhaľovať a spoznávať mnohé osobnosti. Z pozorovania a sociálnych interakcií som nadobudla pocit, že ľudia v Prahe sú oveľa milší a dokážu viac oceniť prácu človeka a viac vecí si vážia. Som veľmi rada, že som dostala možnosť zúčastniť sa erazmus mobility, aj keď som sa k tomu dostala doslova ako „slepá kura ku zrnu“.
Ak sa aj človek obáva, že nevie dobre po anglicky, práve v Prahe je veľmi dobrá príležitosť nenúteným spôsobom zlepšiť sa. Erazmus by som vrelo odporučila každému, nakoľko ma veľmi pozitívny prínos nielen pre školský, ale aj sociálny či kultúrny život jednotlivca. Spoznala som nových ľudí, miesta, nové možnosti a naučila som sa mnohým veciam. Pobyt v Prahe bol nad moje očakávania a aj to bol jeden z dôvodov prečo som sa rozhodla si pobyt v Prahe predĺžiť aj na letný semester.

Postupne sa z Prahy stal môj druhý domov. Po meste som sa orientovala už ako v Bratislave a niekedy možno ešte lepšie. A čo bolo najlepšie, už som nemusela chodiť o hodinu skôr na dohodnuté miesto.
Za skoro celý rok strávený v Prahe som si tam našla množstvo skvelých kamarátov, za čo môže predovšetkým aj môj výskum na diplomovú prácu, na ktorom som začala pracovať počas letného semestra. Výskum bol založený zatiaľ len na pozorovaní a navštevovaní vegánskych akcií a stretiek, ktorých som sa začala pravidelne zúčastňovať od marca. Nakoľko sa sama stotožňujem s vegánskou filozofiou malo to pre mňa dvojitý zmysel, jednak som nadobúdala materiál na moju diplomovú prácu a taktiež som si našla veľa kamarátov a už teraz sa teším, keď ich opäť uvidím pri mojom plánovanom výskume.
V letnom semestri som si z praktických dôvodov zapísala menej predmetov ako v zimnom, avšak navštevovala som aj prednášky, ktoré som zapísané nemala. V porovnaní so zimným semestrom musím povedať, že letný bol oveľa jednoduchší. V zime som musela za krátky čas splniť množstvo skúšok v Prahe aj v Trnave. V lete to bolo podobne, len s tým rozdielom, že som sa poučila a v Prahe som ich mala oveľa menej.
Erazmus ako skúsenosť by som odporučila úplne každému, kto má čo i len trochu dobrodružného ducha. Nielen preto, že je to možnosť byť prakticky zadarmo celý rok v inom meste a inom štáte. Po mojom príchode do Bratislavy, musím povedať, že sa v mojom rodnom meste cítim ako v dedine. V Prahe sa vždy niečo dialo, je tam množstvo divadiel, konalo sa nespočetne veľa koncertov, party, akcií, trhov. Jediné čo bolo niekedy až nepríjemné bolo prebíjanie sa turistami okolo Orloja či cez spomínanú Celetnú ulicu smerom do školy. Praha je neskutočne krásne mesto, nielen svojou historickou hodnotou, ale v Prahe sa častokrát ocitnete na mieste, kedy máte pocit, že sme niekde inde. Ako príklad uvediem „Grebovku“ na Vinohradoch, kedy sa ocitáte v Antickom Grécku alebo Divokú Šárku, kedy sa ocitáte v prekrásnej prírode a vôbec nemáte pocit, že ste v meste. Ďalšou výhodou je, že sa musíte/chcete socializovať. V mojom prípade väčšia socializácia nastala až v letnom semestri, kedy som bolo viac menej „donútená“ mojím výskumom. Spôsobené to bolo pravdepodobne tým, že som sa erazmu zúčastnila so spolužiačkou a nebola som tam sama. V mnohých veciach sa mi otvorili oči a začala som si uvedomovať oveľa viac skutočností. Erazmus a môj skoro ročný pobyt v zahraničí aj keď len neďalekom mi bol len a len prínosný. Nadobudla som veľa známostí, odniesla som si mnoho skúseností a nezabudnuteľných zážitkov, spoznala som veľa zaujímavých ľudí, zamilovala som si Prahu, naučila som sa mnohým zručnostiam, ktoré dodalo mi to sebaistoty a ukázalo nový smer.

ZDIEĽAŤ
Predchádzajúci článokJérôme Scandale
Ďalší článokDominika Candráková

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here